Vitajte v závere reportáže o krajine, ktorá je svetovým vzorom tvorby bezpečnej infraštruktúry. Mestá a obce sú tu vybavené prepracovanou sieťou cyklochodníkov a upokojených ulíc. Ročne v premávke zomiera výrazne menej chodcov či vodičov v porovnaní so Slovenskom. Nie, toto nie je sen ani utópia. Nachádzame sa v Holandsku.
Intuitívny dizajn ulíc
Vzhľad ulíc vychádza z faktu, že príčinou väčšiny dopravných nehôd je ľudská chyba. Ako iste vieme, vzdelávanie či mediálne kampane snažiace sa motivovať vodičov k bezpečnej jazde majú veľmi obmedzený účinok. Preto je kľúčové zabezpečiť bezpečné fungovanie dopravy (a minimalizovanie ľudských chýb) práve dizajnom ulíc.
Šoférovanie automobilu (najmä u skúsených vodičov) málokedy zahŕňa vedomé ovládanie vozidla a skôr je už časom úplne zautomatizované. Možno si sami spomeniete na prípad, keď ste sa chceli dostať do cieľa, ktorý je niekde uprostred známej trasy – a počas samotnej cesty ste sa zabudli a odviezli sa ďalej, než ste chceli. Takéto zautomatizovanie skúmala aj istá viacdňová štúdia na simulátore, kde si väčšina účastníkov po 24 prejazdoch tou istou trasou vôbec nevšimla, že sa na nej medzičasom zmenilo dôležité dopravné značenie [1].
Výpadky v pozornosti na cestách sú príčinou mnohých dopravných nehôd. Podľa americkej štúdie (NHTSA 2016) je cca 95% nehôd automobilov spôsobených ľudskou chybou. Namiesto obviňovania vodičov za robenie chýb však treba chápať, že v mnohých prípadoch týmto chybám dopomáha najmä neoptimálny dizajn ulíc, ich mätúce, či kontra-intuitívne fungovanie. Čo vlastne znamená, že podobné chyby sa tu budú opakovať aj ďalej v budúcnosti. Naopak, pri tvorbe intuitívneho dizajnu ulíc sa zameriavame na taký návrh ulice a jej prvkov (značenie, geometria, povrchy, osvetlenie, spomaľovacie prvky), vďaka ktorému sa vyvarujeme ďalších chýb. Okrem samotného predchádzania chybám je ďalším významným aspektom bezpečnej infraštruktúry „zhovievavosť“ ku chybám – to znamená, že ak už aj k chybe dôjde, jej následky sa minimalizujú a nehody sú menej závažné.
Pre správne pochopenie cestnej infraštruktúry si Holanďania zakladajú na rozpoznateľnosti typu komunikácie na prvý pohľad. Definované majú podľa funkcie tri typy ciest:
- flow roads (u nás je ekvivalentom rýchlostná komunikácia)
- distributor roads (zberná komunikácia)
- access roads (obslužná komunikácia)
Rozdiely medzi nimi musia byť jasne pochopiteľné na prvý pohľad, a to podľa princípov:
- Cesty sú ľahko rozpoznateľné: cesty, ktoré majú rovnakú funkciu, rovnaký rýchlostný profil a rovnaký typ účastníkov cestnej premávky, by mali vyzerať podobne.
- Cesty sú ľahko rozlíšiteľné: Cesty rôznych kategórií by mali vyzerať odlišne. Príklad – obslužná komunikácia uprostred obce nemá pripomínať širokú zbernú komunikáciu.
- Cesty sú ľahko interpretovateľné: Z ich vzhľadu by malo byť jasné, akoby sa mal človek správať na danej trase. Tvar či povrch vozovky by mali priamo vyvolávať želaný typ správania. Príklad – ulice v zóne 30 sú opatrené fyzickými prvkami upokojenia dopravy, ktoré znemožňujú prekračovanie želanej rýchlosti.
Vďaka jasne pochopiteľnému vzhľadu rôznych typov komunikácií majú aj samotní vodiči lepšiu kontrolu nad svojim dopravným správaním (pamätáte si ešte na časť o zautomatizovanom riadení?). Naviac nie je nutné sa naivne spoliehať na zodpovednosť všetkých vodičov a rešpektovanie dopravného značenia, ak samotný tvar ulice vodiča núti dodržiavať dopravné predpisy.
Text bol reinterpretovaný z článku https://cognitiveresearchjournal.springeropen.com/articles/10.1186/s41235-021-00281-6 – pre odkazy k jednotlivým výrokom pozrite spomínaný článok.
Upokojená doprava
Holandsko je teda známe svojou snahou o tvorbu intuitívnych a bezpečných ulíc. K tomu významným dielom prispieva svedomité upokojovanie dopravy. V Holandsku sú spravidla definované ulice mimo hlavných ťahov ako zóny 30, a čo je najdôležitejšie, sú aj opatrené fyzickými prvkami upokojenia dopravy. Vďaka tomu je bezpečné využívať bicykel aj mimo cyklochodníkov, a vďaka tomu má Holandsko na obyvateľa 5x menej zrazených chodcov ročne v porovnaní so Slovenskom. Tak hovoria predpandémiové štatistiky z roku 2019.
Holandsko sa pri tvorbe ulíc zameriava okrem iného aj na:
1. pripustenie si omylnosti človeka – dopravné nehody sa nehodnotia z pohľadu chyby vodiča, ale z pohľadu chyby v dizajne ulice, ktorý umožnil samotnému vodičovi pochybiť.
2. zameranie sa na odstránenie všetkých potenciálne nebezpečných situácií v prostredí – napríklad v zóne 30 nemá byť fyzicky možné ísť rýchlejšie, než 30 km/h, aj keby sa o to vodič pokúsil. To znamená, že ulica musí byť navrhnutá so všetkými opatreniami upokojovania dopravy – fyzickými prvkami, práci s priehľadmi, povrchmi či vizuálnymi opatreniami.
3. tie módy dopravy, ktoré sú v danej lokalite nebezpečné, sú vďaka opatreniam spravené neatraktívnymi na používanie – napríklad do susednej rezidenčnej časti mesta sa dá ísť priamo a rýchlo peši/bicyklom, ale autom je nutné obchádzať dlhšiu vzdialenosť.
Pokiaľ už dôjde k samotnej dopravnej nehode, je to známkou toho, že niečo nefunguje správne v uličnom dizajne (u nás by sa na to autority s najväčšou pravdepodobnosťou pozreli ako na nevhodné správanie vodiča). Nasleduje analýza priebehu havárie s aplikáciami do zmien priestoru, aby sa v budúcnosti predišlo podobným zlyhaniam. Takýto pohľad na nehody dáva pocit, že tu skutočne záleží na bezpečnom fungovaní ulíc. [2]
Pozrime sa teda, ako to tam vyzerá:
Príklady, ktoré sme si spomenuli, sa opakujú naprieč ulicami znova a znova. Najčastejšie sa stretávame práve so stavebnými spomaľovacími prahmi, ktoré patria ku každej upokojenej ulici (mimo hlavných ťahov). Neznamená to však, že na ulici je jeden prah – na efektívne upokojenie sa prahy kladú v pravidelných intervaloch 100-200 metrov. K tomu je najefektívnejšie ich skombinovať aj s inými prvkami, napríklad šikanami, či zmenou povrchu na dlažbu. Dopravu spomalí aj vizuálne zúženie priestoru ulice stromoradím, či redukovaním dobrých priehľadov do priestoru.
Ak Vás téma upokojovania dopravy zaujíma viac, pozrite si Manuál upokojovania dopravy, ktorý sme v Cyklokoalícii vydali len nedávno – môžete si u nás mailom objednať tlačenú formu, alebo si zadarmo stiahnuť PDF. Radi vám tiež poradíme s implementáciou prvkov dopravného upokojovania vo vašom meste či obci.
Verejný priestor
Holandské ulice na prvý pohľad zaujmú svojím výzorom. Kombinácia množstva zelene s estetickými materiálmi verejného priestoru (napríklad čo spraví len taká dlažba) z nich robí fotogenické miesta. Prioritizácia ľudí v priestore nad autom mení pocit z ulice z cesty určenej čisto na presun na ulicu, kde ľudia chcú byť a tráviť tu čas. Prinášame Vám zopár inšpirácií.
Záver
Holandsko si prešlo k cyklistickej veľmoci dlhou cestou, o ktorej sme písali v prvom dieli reportáže. Tá začala transformáciou od autocentrického myslenia pred 50 rokmi a bola poškvrnená množstvom ľudských obetí pri dopravných nehodách. Veľa vecí počas tohoto času vychytali a dnes slúžia ako dobrá referencia na tvorbu cykloinfraštruktúry a upokojenej dopravy aj pre ostatné krajiny. V štatistikách úmrtí pri dopravných nehodách majú dnes ročne na obyvateľa v porovnaní so Slovenskom niekoľkonásobne menej mŕtvych pasažierov áut či chodcov. Medzi cyklistami je absolútny počet obetí vzhľadom na mnohonásobne výrazne vyššiu mieru používania bicykla vyšší, v pomere k počtu prebicyklovaných kilometrov je ale Holandsko pre cyklistov najbezpečnejšou krajinou na svete. Okrem toho podľa výskumov dlhodobo patrí medzi krajiny sveta s najšťastnejšími obyvateľmi. To môže mať spojitosť aj s jeho ulicami, ktoré nie sú navrhované primárne pre autá, ale rovnocenne pre všetkých (vrátane áut). My sme v jeho uliciach strávili 2 týždne a pre lepšie pochopenie Vám ho určite odporúčame zažiť na vlastnej koži.
Ak Vám ušli predošlé diely, prečítajte si ich tu:
• I. História
• II. Cykloinfraštruktúra
Autor textu a fotiek: Marek Zahradník
Zdroje:
[1] https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1369847807000277
[2] https://bicycledutch.wordpress.com/2021/01/06/the-third-edition-of-sustainable-safety/
Tie parkovacie dorazy su v tomto pripade umiestnene kvoli nevhodnemu vyprojektovaniu ulice: sirka chodnika (bezpecny odstup od suvislej pevnej prekazky /domy/ = 0.25 m + samotne pasy pre chodcov = X * 0.75 m + bezpecny odstup od obrubnika/vozovky = 0,5 m = tu pre previs vozidla) bola navrhnuta zrejme prilis uzka a preto sa museli dodatocne pouzit dorazy
Inak vdaka, super seria clankov :)