V Belgicku môžeme vidieť v praxi mnohé zásahy upokojenia dopravy, o ktorých sa u nás zatiaľ skôr rozpráva. Upokojovanie dopravy v mestách je spojené s viacerými pozitívami – ulice sú príjemnejšie, bezpečnejšie a tichšie. Zároveň preferencia ekologických druhov dopravy (pešo, bicykel, mhd) je pre mestský rozpočet finančne menej náročná, ako investície spojené s podporou automobility. Verím, že prierez týchto opatrení bude inšpiráciou aj pre slovenské mestá a obce, kde vedia markantne prispieť ku komfortu a bezpečnosti (nielen) nemotorovej dopravy. Fotky pocházajú z miest Antverpy, Brusel, Schoten.
Zóna Fietsstraat prebieha aj cez križovatku.
Napriek všetkému musím povedať, že Belgicko je stále krajina orientovaná na autodopravu a aj tam zmena mindsetu prebieha pomaly. Svetlou výnimkou sú mestá ako Gent (s nedávno implementovaným plánom mobility [1] ), Leuven, Mechelen a postupne aj Brusel, kde sa idea udržateľnej mobility dostáva najviac do popredia. Je to aj o spoločenskom nastavení a politike – v posledných voľbách v Bruseli a v rámci Gentu bola na popredných miestach práve strana zelených.
Čísla a dôvody
Pre zaujímavosť, na koniec dajme zopár čísel a dôvodov, prečo upokojovať dopravu.
Brzdná dráha
V Antverpách sú v rezidenčných zónach spravidla „30-tky“ na ulici. Pri náhlom vstúpení chodca do premávky, dobrzďovacia vzdialenosť (vrátane času reflexu vodiča) v suchých podmienkach pri 50 km/h je 24 metrov, pri 30 km/h je 12 metrov. Pri daždi je vzdialenosť cca 2-násobná, v mrazoch cca 10-násobná. Pre predstavu – 20 metrov je typická vzdialenosť medzi 2 rodinnými domami v individuálnej (nie radovej) zástavbe. Na mokrej vozovke pri 50 km/h brzdíme vzdialenosť 50 metrov (vzdialenosť 2 – 3 domov). [2]
Pri zrážke chodca v rýchlosti 50 km/h je štatistická pravdepodobnosť jeho usmrtenia 85%, kdežto pri max. 30 km/h je to iba 5%. Štatistika z Holandska ukázala pokles zranení z nehôd na uliciach o 25% – pri redukcii max. povolenej rýchlosti z 50 na 30 km/h. [3]
Hluk
Množstvo hluku z jedného auta pri 50 km/h sa rovná množstvu hluku z dvoch áut pri 30 km/h. [4]
Celospoločenská cena dopravy
Analýza nákladov a benefitov v rôznych druhoch dopravy v rámci Európskej Únie (za rok 2017) vraví, že každý kilometer prejdený autom nás ako spoločnosť stojí 0,11€. Na druhej strane bicyklovanie a chodenie pešo prináša finančný benefit spoločnosti 0,18€ a 0,37€ na osobu a kilometer (tzn. spoločnosť na tom ušetrí vďaka pozitívnym dopadom aktívneho pohybu na zdravie, a nižších nákladov s tým súvisiacich). Prenesené do celkového počtu kilometrov prejdených v EÚ týmito prostriedkami, spoločenská cena automobility činí cca 500 miliárd € za rok. Cyklo- a pešo-doprava naopak ušetrí štátom únie 24 a 66 miliárd € ročne. To naznačuje, že sa javí výhodné investovať do rozvoja cyklo a pešej dopravy aj čisto z finančnej stránky. [5]
Záver
Čo je najdôležitejšie, pri upokojenej doprave sa peší a cyklisti cítia na ceste komfortnejšie. Zníženie rýchlosti tým vytvára ľuďom príležitosť zapojiť viac aktívneho pohybu do dňa. Bicyklovanie a pešia chôdza prináša zdravotné benefity – podľa kanadskej štúdie 51% dospelých obyvateľov nemá počas dňa dostatok fyzickej aktivity, čo sa odráža v ich telesnom zdraví. Ďalším milým dôsledkom je, že rodičia dovolia deťom hrať sa vonku „pred barákom“ radšej v zónach, kde na ne číha menšie nebezpečenstvo.
Referencie:
[1] https://vimeo.com/379854529
[2] https://www.rac.co.uk/drive/advice/learning-to-drive/stopping-distances/
[3] https://www.880cities.org/wp-content/uploads/2017/12/Livable-Streets-Report-2015.pdf str. 6, 9
[4] https://www.880cities.org/wp-content/uploads/2017/12/Livable-Streets-Report-2015.pdf str. 14
[5] https://www.researchgate.net/publication/330184791_The_Social_Cost_of_Automobility_Cycling_and_Walking_in_the_European_Union str.23-24 tab. 2, ďalšie dovysvetlenia na str. 41+